Slovenský raj - Geológia a geomorfológia
Slovenský raj je geomorfologicky súčasťou Spišsko-gemerského krasu a geologicky je súčasťou gemerského pásma (gemerikum). Časť Slovenského raja buduje severogemerické synklinórium, z juhu a juhovýchodu ho ohraničuje Muránsky zlom. Okraj synklinória budujú verfénske vrstvy (spodný trias), vrstvy pestrých bridlíc a asi 150 až 300 m hrubé súvrstvia guttensteinských a wettersteinských vápencov a dolomitov. Tieto karbonáty budujú planiny Glacu a Geráv a ďalších. Miestami sú zachované soľné brekcie a paleogénne bazálne zlepence.[1] Pomenovanie Slovenský raj sa začalo používať v roku 1921.
Reliéf
- Krasové planiny — Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc
- Prechodný typ — vápencové komplexy zvrásnené do štruktúr, dolomity, verfénske vrstvy, aniské bridlice
- Normálny typ — verfénske vrstvy, kryštalinikum, menšia členitosť
Pôdy
- na vápencoch a dolomitoch — rendziny
- sprašové hliny — hnedé lesné pôdy niekde illimerizované
- na pestrých verfénskych vrstvách — hnedé lesné pôdy
- alúviá — štvrtohorné nánosy pri vodných tokoch rôzneho zloženia
Klíma
Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teploty sú 4-6 °C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najteplejší mesiac je júl (16-17 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C).
Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.
Náhľad fotografií zo zložky Slovenský raj